tu je navrat na hlavnu stranku
NA TEJTO STRANKE JE MOZNE KOPIROVANIE.NESTAHUJTE PROSIM CELE STRANKY.OBRAZKY SU URCENE PRE VASU POTREBU.NEPREZENTUJTE ICH NA SVOJICH STRANKACH AKO SVOJE VLASTNE.DAKUJEM.
VELKA NOC
Veľká Noc bola slávená už našimi pohanskými predkami ako sviatok jari, ktorý avizuje príchod nového poľnohospodárskeho roku. Vysievanie obilia do misiek symbolizuje práve počiatok vegetačného cyklu. Obilie vysievame do misiek na stôl alebo na zavesenie, do košíkov a ďalej ho zdobíme maľovanými vajíčkami, barančekmi, zajačikmi, sliepkami a inými zvieratkami (napríklad čokoládovými). Šibačka Prútik sa pletie z vŕbových či brezových konárov a chlapci ním vyšibú dievčatá, aby boli zdravé, usilovné a veselé po celý rok. Verilo sa, že mladé prútiky dajú dievčatám svoju sviežosť a mladosť. Tiež sa kedysi tradovalo, že hospodár má vyšibať svoju čeľaď, aby nebola lenivá. Podľa starých kultúrnych predstáv bolo vajce vždy symbolom života, plodnosti a úrodnosti. Najskôr preto, že v sebe obsahuje budúci život, ktorý sa ešte len zrodí, sa stalo symbolom životnej sily, narodenia, nesmrteľnosti... Zreteľné je symbolické spojenie vajíčok so zmŕtvychvstaním Ježiša, a teda s kresťanskou Veľkou Nocou. Zdobenie vajec najskôr umocňovalo v predstavách ľudí magickú silu vajíčka, ktoré malo zaistiť plodnosť a úrodu. Ich zdobenie, maľovanie a vyškrabovanie bolo známe už v 11. storočí, čo dokazujú aj nálezy. Čechy, Morava a Slovensko sa môžu pýšiť snáď najkrajšími kraslicami vyrobenými rozmanitými ozdobnými technikami (reliéfne zdobenie voskom, batikovanie včelím voskom, obväzovanie rastlinami a trávami, leptanie, vyškrabovanie vzoru, pozitívne maľovanie, zdobenie nalepovaním vzorov, nalepovaním jazernej sutiny, podväzovaním a drôtovaním atd.). Veľkonočný zajačik Zajačik ako symbol šťastia, plynúceho času a krátkosti života je zmieňovaný už v gréckej, egyptskej a čínskej mytológii. V kresťanstve označuje Biblia symbolom zajačika chudobných, skromných a pokorných kresťanov. Niekdajšia tradícia hovorí o tom, že na Veľkú Noc boli deti vyzývané k "naháňaniu veľkonočného zajaca", čím bolo myslené hľadanie ukrytých vajíčok na záhrade. Dnes udržovaný zvyk, že zajačik prináša vajíčka, má pôvod v nemeckých krajinách. Niekde sa i v súčasnej dobe dodržuje tradícia pečenia chleba či mazanca v podobe zajaca, na ktorom je položené veľkonočné vajce, čím sa združujú a posilňujú oba tieto veľkonočné symboly. 
Baránok bol veľmi rozšíreným symbolom už v predkresťanskej tradícii v oblasti Stredomoria, kde sa pohania zaoberali predovšetkým pastierstvom. U Židov bola ovca symbolom Izraelitu ako člena Božieho stáda, ktorého pastierom je sám židovský Boh. Zabíjanie baránka v predvečer paschového týždňa je spojené so sviatkom pesach, pripomínajúcim vyvedenie Izraelitov z egyptského otroctva. V kresťanskej cirkvi sa baránok stal symbolom Božieho Baránka Krista.
„Veselé Velikonoce!“
V Českej republike je prastarou tradíciou hodovanie a ručne vyrobené korbáčiky z vŕbového prútia. Ráno na Veľkonočný pondelok muži a chlapci chodia k svojim známym a šibú nimi ženy a dievčat. Korbáčiky sú splietané z ôsmich, dvanástich alebo dvadsiatich štyroch prútikov a sú od pol do dvoch metrov dlhé, ozdobené vypletenou rúčkou a farebnými stuhami. Podľa tradícií muži zároveň odriekavajú koledy. Zmyslom šibania dievčat a žien nie je spôsobenie bolesti ani príkoria. Je to skôr symbol záujmu mužov o ženy. Nenavštívené dievčatá sa dokonca môžu cítiť urazenými. Vyšibané ženy a dievčatá dávajú šibačom vymaľované vajíčka ako symbol vďaky a odpustenia. Podľa starých povier dievčatá majú byť na Veľkú noc vyšibané preto, aby boli zdravé a zachovali si plodnosť. Ženy môžu zasa poobede na odplatu za vyšibanie popolievať chlapcov vedrami studenej vody. Tieto zvyky sa v Čechách menia v niečom podľa jednotlivých krajov.
